„V krajinách s najväčšími stratami na životoch počas druhej svetovej vojny dnes na vírus zomiera menej ľudí. Znie to zvláštne, ale mohlo by to niečo vysvetliť, “píše nemecký časopis Der Spiegel.
„ Toto je jedna z veľkých záhad koronavírusovej katastrofy: prečo tak silno zasiahla Španielov, Talianov, Belgičanov alebo Britov? A prečo ostatní, podobne ako Nemci, trpeli menej?Minimálne počas prvej vlny. To sa samozrejme dá čiastočne vysvetliť skutočnosťou, že zlým osudom obyvateľov južnej Európy je, že žijú stále dlhšie v rodine, kde mladí ľudia infikujú starších ľudí oveľa rýchlejšie. A častejšie pri pozdravoch používajú fyzický kontakt. To však neplatí pre sofistikovaných Britov. Alebo Belgičania. A samozrejme môže mať vplyv aj to, aké sú husto osídlené krajiny – a aký je priemerný vek ľudí. To ale nevysvetľuje, prečo v rovnakom husto osídlenom a rýchlo starnúcom Nemecku zomrelo počas niekoľkých mesiacov na koronavírus oveľa menej ľudí, “hovorí novinár Thomas Fricke.
„Pri hľadaní odpovede urobili traja vedci zo Svetovej banky a Georgetown University objav, ktorý sa spočiatku javí ako šialený. Pri uskutočňovaní historického porovnania sa zistilo, že v roku 2020 utrpeli najmenej strát krajiny, v ktorých naopak za druhej svetovej vojny, teda počas ešte väčšej globálnej katastrofy moderných dejín, zomrelo obzvlášť veľké množstvo ľudí. Je to iba náhoda? Nie nevyhnutne, “píšu noviny.
„Vedci analyzovali, koľko úmrtí na koronavírusy na milión obyvateľov bolo ku koncu augusta 2020 zaznamenaných v takmer 50 jednotlivých európskych štátoch. Potom porovnali, koľko ľudí ako percento z celkového počtu obyvateľov zomrelo v týchto krajinách počas druhej svetovej vojny.
„Výsledok: takmer všade, kde počas vojny zahynulo obzvlášť veľké množstvo ľudí a počet obetí bol 10% alebo viac, bola miera úmrtia na koronavírusy menej ako 200 prípadov na milión obyvateľov – v Bielorusku, Poľsku, na Ukrajine alebo v Rusku. V Nemecku zomrelo počas vojny takmer 10% obyvateľstva – a do augusta bola úmrtnosť na koronavírusy tiež pod 200 . Opačný prípad je v Belgicku, Veľkej Británii, Španielsku, Taliansku, Francúzsku a Holandsku, kde je zaznamenaná obrovská úmrtnosť na koronavírusy, ktorá dosahuje viac ako 600 osôb na milión obyvateľov a viac – a počas druhej svetovej vojny zomrelo podstatne menej ľudí, od 1 do 3%, “ – hovorí sa v článku.
„Podľa analýzy vedcov neexistovala jediná európska krajina, ktorá by utrpela viac ako iné, a to tak počas druhej svetovej vojny, ako aj počas koronavírusovej krízy. A podľa štatistických odhadov to platí dokonca aj pre krajiny s rovnakou hustotou obyvateľstva a porovnateľným priemerným vekom. „Existuje výrazná negatívna štatistická korelácia medzi obeťami vojny a koronavírusmi,“ informovali Michael Lokshin, Vladimir Kolchin a Martin Ravallon.
„Ľudia vyvodzujú oveľa viac záverov zo svojich bezprostredných skúseností ako z katastrof, ktoré sa stali inde, uviedli autori štúdie. Existujú aj rôzne štúdie, podľa ktorých sú ľudia po vojnách náchylnejší k nesebeckosti a spoločenským aktivitám – a tieto vlastnosti môžu byť pre spoločnosť užitočné v nových šokoch, napríklad teraz, počas krízy s koronavírusmi, “vysvetľuje sa v publikácii.
„Skúsenosti sú skôr nepriame, tvrdia ekonómovia. Pravdepodobne taký obrovský šok ako druhá svetová vojna viac prispel k rozvoju sociálnej odolnosti v obzvlášť postihnutých krajinách – a v súhrne individuálnych reakcií viedol k vytvoreniu modelov správania a inštitúcií, ktoré z dlhodobého hľadiska chránia vedome alebo nie. … Okrem toho tam, kde ľudia viac dôverujú vláde alebo sebe navzájom, sa kríza prekoná lepšie. ““
Sociológovia už dlho predpokladali, že napríklad v Nemecku si ľudia v dôsledku povojnovej katastrofy začali vážiť najmä asociáciu, komunikáciu a konsenzus.„Všetko o našom ľudskom spolužití je relatívne, nie úplne bez klišé a trochu idealizované. A samozrejme existuje aj veľa ďalších faktorov. Ak však bude možné toto vysvetlenie použiť na vyriešenie hádanky o rozdielnom osude krajín počas korunovania prinútený zúčastniť sa experimentu turbo-individualizujúceho sa ekonomického liberalizmu. Nepriaznivé pre všetko sociálne. Výsledok je možné vidieť dnes – na schodoch Kapitolu (a niekedy aj Ríšskeho snemu). Alebo na kanáli La Manche, “uzatvára Der Spiegel.
